Téma: Pil alkohol, už nepije - rodiče mu ale už nevěří
Uživatel: Izabela
Věk: 29
Dobrý deň.
Prosím o radu, hoci viem, že rozhodnutie bude na mne. Moja súčasná situácia sa nevyvíjala zo dňa na deň a neviem, ako by som ju zo dňa na deň vyriešila. Vlastne sa to začínalo už krátko po svadbe. S manželom sme spolu 7 rokov a ten povestný siedmy bol najkritickejší zo všetkých.
Deväť mesiacov po svadbe sa nám narodila dcéra. Pokúšala som sa manžela nezanedbávať, dať mu najavo, že som stále aj manželka, nielen matka. Ale mám pocit, akoby som bola medzi dvoma mlynskými kameňmi. Manžel mal totiž nepochopiteľnú predstavu, že dieťa bude na povel spať, aby on mohol vyžadovať sex. Takže ja som sa v jednej izbe pokúšala uspať malú a on v druhej netrpezlivo prešľapoval, pretože o deviatej už chcel spať a - teraz citujem: nebude na mňa čakať do polnoci. Koniec citátu. Keď som dovtedy neprišla, lebo malá nespinkala, bol odutý a dával mi to pocítiť. Niekoľko krát som nechala malú v postieľke, aby nemal pocit, že ho odsúvam, ale na rovinu - ja som si ten sex ani nevyžadovala, ani neužila. Malá bola náročné dieťa a ja som bola neustále unavená. Aj keď viac asi duševne, než fyzicky. Manžel niekoľko krát na dcérku skríkol, niečo v zmysle: drichmi, lebo ti jednu strelím! A vtedy som sa zaťala. Vedela som, že by jej nikdy neublížil, jednak bola maličká ( to asi do 3 rokov ), a jednak som si vyprosila, aby jej výchovnú po zadku dával hocikto okrem mňa. Vyhrešiť, keď si zaslúži, to áno, ale po zadku nie. No, proste som sa zaťala a povedala na rovinu, že ja som v prvom rade matka, až potom manželka, nebudem uprednostňovať jeho pred dcérou a že ona ma potrebuje rozhodne viac, než on potrebuje sex, ktorý som medzitým začala považovať za otravnú, nechutnú a čas požierajúcu povinnosť - tento názor mám dodnes, hoci pred malou som mala sex možno radšej, než manžel. Odúvanie sa stupňovalo a to bol len jeden z problémov. Keď malá podrástla, situácia sa upokojila, manžel si zvykol, že sa nebudem kvôli jeho vymysleným termínom stresovať a nebudem nechávať plačúce dieťa v posteli, aby sa on mohol "vytriasť". Tuším to aj pochopil a na malú už nekričal. Dnes je z neho celkom dobrý ocino. 
Ale bohužiaľ tým problémy nekončili. Prišla som na to, že manžel je slaboch. Každý problém, aj ten najmenší, od vypálenej žiarovky na chodbe až po neoverenú fámu, že jeho zamestnávateľ bude prepúšťať, riešil tým, že si vypil. Nie do nemoty, ale bolo to na ňom vidieť. Keď si môj manžel vypije, je agresívny, hádavý a ja som veci riešila tichou domácnosťou. Pokúšala som sa s ním o tom hovoriť na druhý deň - mám názor, že s opitým človekom sa nedá viesť rozumný rozhovor. Jasné, okamžite ľutoval, ospravedlňoval sa - a najneskôr o dva dni prišiel znova podgurážený. Niekedy v tej dobe prestal zamestnávateľ môjho manžela vyplácať. K týmto problémom sa teda pridružili problémy finančné. A nemalé, pretože splácame vysokú pôžičku. Ešte musím dodať, že bývame u mojich rodičov, ktorí nám prenechali poschodie ich domu, kým oni sú na prízemí. Máme tam svoj byt, spoločné priestory neexistujú, možno jedine dvor. Finančné problémy boli ďalším dôvodom, prečo ich liečiť alkoholom. Niekoľkokrát som ho vyhodila buď ja, alebo moji rodičia, ktorí odmietali na staré kolená, keď potrebujú svoj kľud, počúvať opilecké vykrikovanie a zdúvanie, nehovoriac o tom, že pokašľal každú robotu, ktorej sa okolo domu chytil. Ale vždy odprosoval a prijali sme ho naspäť. Áno, my, pretože za tých sedem rokov stresu som sa nedvojak začala počítať skôr k svojim rodičom, než k manželovi. Asi pred mesiacom sa radikálne strieskal a urobil takú show, že som vybuchla a na druhý deň mu na stole pristáli rozvodové papiere, všetko vyplnené, len podpísať. Po miliónty krát sa zaprisahal, že s pitím skončil, ale ja som mu už neverila - chcela som rozvod. Napokon na spoločnú prosbu jeho a našej dcéry som mu dala poslednú šancu. A zdalo sa, že to bude lepšie. Každý problém som aj naďalej riešila ja, pretože manžel jednoducho riešiť veci nezvláda, ale aspoň odpadol problém s jeho pitím. Ale stále je vo mne niečo, čo ma núti tesne pred jeho príchodom z práce zavolať mu, aby som podľa hlasu zistila, na čo sa mám pripraviť - či nemá znova vypité. Dôvera, ktorú úspešne lámal tri roky, sa nemohla za taký krátky čas obnoviť. Včera si dokonca našiel novú prácu, kde bude mať vyšší plat, takže by sme sa hádam už mohli dostať aj z finančných problémov. A ako hovorím, mesiac nepil. Nie som si istá, či si nedal včera, pretože to bol prvý deň v jeho novej práci a s mužmi z dielne to tak často chodí - musí kúpiť prískočné a možno si s nimi dať. Ale ak si náhodou dal, tak určite nie veľa, pretože vyzeral pomerne triezvo. Problém nastal, keď ho uvidela moja mama - bol rozospatý, keď ho prekvapila a ona okamžite došla k záveru, že pil. Znova jej praskli nervy a teraz trvá na tom, že ho vyhodí z domu. On sa môže vrátiť k jeho rodičom, určite by ho prijali späť, ale ja mám teraz dilemu. Za ten posledný mesiac sa správa skoro ako chlap, ktorého som si vzala, nie ako padavka a ožran, s ktorým som žila posledné roky. Mám odísť s ním, alebo zostať doma? Teraz sa správa dobre, ale ja ešte nedokážem uveriť, že sa to znova nezvrtne zlým smerom - zle to šlo tri roky, dobre len štyri týždne. Netvrdím, že je to len jeho vina, možno som mala urobiť niečo viac, možno bol na vine ten sex, ale keby som to mala zopakovať, urobila by som to isté - dcéra má 6 rokov a potrebuje ma viac, než chlap, ktorý nie je ochotný počkať na mňa pol hodinku, aby mal sex, nie? Najlepšie by bolo, keby proste zostal, ale ako presvedčiť mamu? Ja viem, že v tomto sa mi asi nedá veľmi poradiť a možno som sa potrebovala iba vyrozprávať. Každopádne za každý pokus o radu budem vďačná.
(0 lidí)
(0 lidí)
Stránka otevřena 2566x Předchozí téma | Další téma
Reakce čtenářů
V první řadě by bylo dobré vymezit pravidla soužití s rodiči. Pokud Ty se rozhodneš dát manželovi šanci, nikdo další a to ani majitelé domu (rodiče), by se neměli vměšovat.
Mohou mít námitky k "show", které je ruší a řešit je společně s Vámi, případně určit za jakých podmínek Vám přenechají bydlení ve svém domě. Rozhodně ale nepatří mezi problémové soužití jejich posouzení, zda manžel pil, nebo nepil, nebo je jen rozespalý.
Chci tím říct, že momentálně není co řešit u manžela, který jak se zdá od pití ustoupil. Řešila bych matku, která se vměšuje do Vašeho manželství.
Podle toho všeho, co jsi napsala si nemyslím, že Tvůj jediný a zásadní problém je to, jak přesvědčit Tvojí maminku, aby s Tebou manžel zůstal nebo mohl zůstat. Mimochodem to je čistě Tvoje věc, nikoliv rodičů, pokud jsi dala manželovi opět šanci. Ale já si nemyslím, že problémem ve Vašem manželství je pouze jeho pití, se kterým před 4 týdny přestal. Chybí mi u Vás schopnost vzájemné komunikace a dohody ať se týká sexu, výchovy dcerky, vzájemné důvěry, řešení problémů atd.
Pokud říkáš, že: "…on potrebuje sex, ktorý som medzitým začala považovat za otravnů, nechutnů a čas požierajůcu povinnosť - tento názor mám dodnes…", tak to mi nepřide v pořádku, stejně tak jako to, že mu voláš před tím, než přijde z práce, aby jsi podle hlasu zjistila, na co se máš připravit a že řešíš za něj všechny problémy s tím, že aspoň odpadl problém s pitím.
Pokud jsi se rozhodla mu dát po x-té znovu šanci, tak mu nevolej než přijde z práce. On sliboval nápravu, je tedy na něm, zda-li své sliby dodrží a myslí to vážně s tím, že přestane pít. Stejně tak by se měl naučit si řešit svoje problémy sám, nejsi jeho chůva ani matka.
Co se týká dcerky, ve třech letech byla již dost vnímavá, když jste řešili, kdo jí smí a nesmí plácnout po zadečku (samozřejmě všeho s mírou). Její výchova by měla být od obou rodičů taková, na které se vzájemně dohodnou. Nemyslím si, že je dobré a výchovné, aby dcerka od mala vnímala, že výchovu řídí a určuje pouze jeden rodič, ten druhý se tím pak dostává do postavení rodiče se sníženou autoritou.
A co se týká sexu a Tvého názoru na něj, jak jsem psala výše, i ten považuji u Vás za zásadní problém. Ten je přece důležitou součástí manželství či vztahu. Chápu okolnosti, za jakých jsi k němu ten postoj zaujmula = manžel jej vyžadoval brzy večer s tím, že v 9 večer už chtěl jít spát, ale dcerce už je 7 let, Tobě je teprve 29 let…Já nevím, já jsem měla s dcerou po předčasném narození tak do 1,5 roku taky plné ruce práce, ale přesto jsme se s manželem dokázali dohodnout. Samozřejmě jsme se neřídili "rozvrhem" - jenom večer po uspání (usínání dcery byl taky trochu problém), ale tak den se neskládá pouze z večera, že? 
Pěkně jsi to rozebrala a souhlasím. Svým příspěvkem jsem měla na mysli spíš vyřešení současné situace, kdy matka pisatelky brání soužití rodiny.
Precti si od Katerina Janouchove knizku Nejblizsi..
Věk: 29
Veľmi pekne ďakujem za odpovede. Áno, môj vzťah s manželom je poriadne naštrbený a ja si to aj uvedomujem. Čo sa týka riešenia problémov, bohužiaľ môj manžel je typ, ktorý sa nad nimi skôr rozplače, než aby ich riešil - a niekto musí, takže to zostalo na mne, pretože jeho problémy sú problémami celej rodiny. Som silnejšia, než on, znesiem toho viac a ako sa hovorí - z núdze cnosť. Keby som to nechala na ňom - a že som sa o to pokúšala nespočetne veľa krát - neriešilo sa nič. Len príklad: pokazená chladnička. Manžel každý deň hovoril, ako zavolá nejakému svojmu známemu, aby to prišiel opraviť, až som napokon po mesiaci každodenného opakovania stratila nervy, zavolala si opravára a chladnička bola za pol hodiny opravená. Manžela netrápilo, že som musela potraviny mesiac skladovať u mamy v chladničke, zato mal blbú tendeciu žiadať, aby som mu od nej nosila potraviny ja. To značí, to, čo si obvykle vzal z chladničky v našej kuchyni sám, som teraz musela nosiť dve poschodia ja. Keď som sa vzbúrila a povedala, že nie som jeho slúžka, z trucu si nešiel vziať nič sám, odúval sa a tak podobne. Ako trucovité dieťa. Lenže ja sa nedokážem dlho jedovať, neznášam napätie a urobím aj nemožné, aby som v ňom nežila. Takže som mu pekne chodila po jedlo ďalej, kým on stále hovoril o tom, ako dá tú chladničku opraviť… to je síce len maličkosť, ale myslím, že celkom dobre dokumentuje, ako to u nás chodí. Čo sa týka výchovy malej, tu hrám hlavnú úlohu ja a toto jediné by som nemenila. Manžel je úplne iná povaha, než malá, nerozumie jej a nedokáže s ňou vyjsť. Malá má ostrý jazýček a niekedy si môj manžel zle vysvetlí, čo dcéra chce povedať, takže na ňu vyletí, začne zakazovať, a podobne, ona sa rozplače a ja sa na to nemôžem dívať, pretože presne viem, čo chcela povedať a že tým nemyslela nič zlé, nechcela ho uraziť ani nahnevať. Pritom jej stále opakujem, že s ockom sa musí rozprávať pekne. Ale dieťa nie je sprosté, nedávno mi povedalo, že nech sa správa hocijako pekne, ocino na ňu aj tak vyletí… 
(( Takýmto štýlom sa vychovávať nedá. Nenosím malú na rukách, nerozmaznávam ju, ale manžel je k nej často nespravodlivý - a dcéra nefunguje na príkazoch, toto na ňu proste neplatí - a že sme sa obaja snažili, ale ona je tvrdá povaha - treba s ňou veľa rozprávať, diskutovať, presviedčať a argumentovať. Ak to pochopí, tak sa bez problémov podriadi. Pre príklad: Nepozeraj už telku, pokazíš si očká a ráno ťa bude bolieť hlavička. Takže po večerníčkoch spinkať. To poslúchne. Ale keď manžel nariadi: Vypnúť telku a spať! - to sa malá pokúša diskutovať a on vyletí. A hoci som za to, aby deti poslúchali rodičov, občas aj bez diskusie, takisto som toho názoru, že dieťa je osobnosť a živá bytosť, nie cvičená opica, aby panáčkovala na "sadni, ľahni, zostaň, podaj labku! ". A toto zasa nechápe manžel. S tým sexom je to ťažká vec. Ja v sebe vôbec nedokážem objaviť nadšenie pre vec, celý čas pozerám na hodinky a v duchu si hovorím, koľko toho ešte musím stihnúť, nech už skončí a ide spať, aby som sa ja mohla venovať domácnosti, druhej práci, alebo proste niečomu inému… Možno som prepracovaná. Ale sex pre mňa nie je relax, len zdržovačka od ďalších povinností… jemu už deň končí, takže pre neho je sex takou bodkou za prežitým dňom, ale mňa zastihne uprostred povinností, môj deň totiž končieva zvyčajne dlho po polnoci… Mamu riešiť veľmi nemôžem. Jednak je to jej dom a iné možnosti bývania proste nemáme a jednak má pravdu - má svoje roky a jeho opilecké čurbesy za posledné roky nám všetkým zožrali nervy, takže hocikedy ľahko vybuchneme. Ale predsa mám nejakú tú nádej - manžel v piatok zmenil prácu! )) Veľa jeho nervov a pitia tiež spôsoboval bývalý zamestnávateľ, ktorý sa mu obťažoval poslať výplatu aj s polročným omeškaním a aj to nie celú. Finančné problémy nás posledné roky žrali a žrali - hádam sa to teraz trochu upokojí. Aj mama sa upokojila a už o jeho odchode nič nehovorila, takže to bol zrejme len výbuch nervov. Všetkým vám ďakujem za reakcie - ani neviete, ako mi pomohlo trošku sa vyrozprávať, posťažovať a vypočuť si názor niekoho nezaujatého. Snáď si s manželom zasa k sebe nájdeme cestu - napokon, máme byť za čo vďační. Sme zdraví, sme spolu, máme úžasné dieťa, ktoré obaja milujeme, a teraz sa snáď vyriešia aj financie. Držte nám palce!
Jak to tak čtu, myslím se dám na chlastání, to vyřeší mé problémy a všichni mě budou poslouchat, nebo se najde dobrá duše co je bude řešit za mě a já si budu v klidu bumbat borovičku…. Promiňte to je sarkasmus a ironie.
Teď vážně, pokud pil a neléčí se bude zase pít, řešení problému nebo nepříjemné situace bude nadále hledat na dně láhve. Přestat s pitím musí chtít pan manžel sám a ne že to po něm vyžadujete Vy nebo Vaši rodiče. Celkově je Váš pan manžel nevyzrálá osobnost, máme být ve vztahu tolerantní a velkorysí, ovšem tady u Vás je to na úkor Vás a nemyslete si, že dcera si všeho nevšímá a nevnímá napětí a považte co si odnáší za model do svého života.
Samozřejmě Vám všem upřimně přeji ať se vše v dobré obrátí a naleznete k sobě cestu!
