Téma: Zelí Interspar - sacharin ve sladkokyselém zelí

KAPUSTA - ideálna strava nielen v zime

Taká obyčajná hlávka kapusty. Na prvý pohľad nič zvláštneho, no a čo všetko dokáže. Bola by večná škoda, keby sme ju nechali vytlačiť z nášho jedálnička inými „exotickými“ potraviny, ktoré jej niekedy nesiahajú ani po kotníky.

V našich končinách je kapusta neodmysliteľnou súčasťou domácej tradičnej kuchyne, v minulosti však hrala ešte významnějšiu úlohu, bola jednou z hlavných potravín, a to po celý rok. V dobách, kedy si ľudia nemohli kúpiť, ani inak obstarať čerstvé ovocie a zeleninu, predovšetkým v zimných mesiacoch, patrila práve kapusta medzi hlavné zdroje vitamínov. Má totiž jednu úžasnú vlastnosť - pri skladovaní v správnych podmienkach, vydrží takmer bez újmy celé dlhé mesiace. Hlavne v našich podhorských oblastiach s tuhou a dlhou zimou, sa každý rok nakladalo mnoho kilogramov kapusty na každého člena rodiny. Ľudia si tak zaisťovali pravidelný prísun dôležitých, a v tej dobe bežnej potrave chýbajúcich, látok na celé ťažké zimné obdobie.

Kapusta je nesporne dôležitým zdrojom vitamínu C. Ten hraje významnú rolu pri zachovaní našej imunity. Aj keď naši predkovia najskôr nemali tušenie o nejakom vitamíne C, vedeli, že ak budú jesť dostatok kapusty, budú zdravší a odolnejší voči ochoreniam.
Dalšími vysoko zastúpenými vitamínmi v tejto zelenine sú vitamín A a vitamíny skupiny B, a to v ideálnom pomere, kapusta je teda zdrojom tzv. B-komplexu. Všeobecne môžeme povedať, že kapusta má posilňujúci vplyv na organizmus, normalizuje črevnú mikroflóru.
 Podporuje činnosť tráviacich a močových ústrojov, upravuje stolicu, zvyšuje odolnosť organizmu voči chorobám a je vhodným zdrojom vitamínov pri ich nedostatku. Zistil sa aj ochranný vplyv na sliznicu, a preto sa odporúča pri prevencii a liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov (protivredový faktor, tzv. vitamín U). Kapusta hlávková biela obsahuje predovšetkým vitamíny (A, B1, B2, C, K a tzv. U), soli kyseliny fosforečnej, vápnik, draslík, horčík, železo, enzýmy, glykozidy a sliz.

Menej známy je aj fakt, že kapusta svojim vysokým obsahom selénu pomáhá znižovat vysoký krvný tlak.
Čistí naše telo od nežiaducich usadenín a prebytočných tukov, tým znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
 Další nie príliš známy účinok kapusty je schopnosť ukľudniť náš nervový systém, čo môžeme využit napr. pri liečbe nespavosti, nervozity a napätia.
Hlavne červenej kapuste s vysokým obsahem selénu se pripisuje blahodárný vplyv na naše libido a potenciu, plodnosť a produkciu spermatu.
Ľudia trpiaci nedostatočnou funkciou štítnej žľázy by mali túto zeleninu taktiež zaradiť do svojho jedálníčka, pretože im pomôže s obnovou jej správnej funkcie. Ideálnou je aj pre ľudí s nadváhou, kapusta nás totiž vie nasýtiť a zároveň nám dodať množstvo zdraviu prospešných látok, pritom jej energetická hodnota je veľmi nízká (cca 22 kcal/100 g).

KVASENÁ KAPUSTA

Obsah vitaminu C je v kvasenej kapuste dokonca vyšší než v čerstvej, čo je dôsledkom činnosti bakterií mliečneho kvasenia. Už 200 g kvasenej kapusty pokryje u človeka dennú potrebu vitamínu C. Okrem toho pri kvasení vznikajúca kyselina mliečna je nielen chuťovo lahodná, ale tiež zdravá, čo sa o kyseline octovej, používanej ku konzervácii, povedať nedá. Obsahuje množstvo hodnotných bioaktivních látok - baktérie kyseliny mliečnej, vitamíny skupiny B, vitamíny C a K, minerály ako draslík, hořčík, fluór a enzýmy. Kvasená kapusta rovnako podporuje tvorbu krvi a hormónov.
Umožňuje bojovať proti únave, zlepšuje obranyschopnosť organismu a zvyšuje odolnosť proti stresu.
Ďalej aktivuje imunitný systém v boji proti virom a baktériam, posilňuje organizmus proti infekciám, posilňuje svalstvo - najmä srdcový sval, stimuluje rast buniek a má omladzujúce účinky.
 Znižuje vysoké hodnoty krvného tlaku a zároveň aktivuje funkciu čriev a vylučovanie toxických látok.
Podporuje aj látkovú výmenu a má odvodňujúci účinok, a preto umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela.

KAPUSTA V KUCHYNI

I keď dnes bežne konzumujeme kapustu skôr tepelne upravenú, najvyšší obsah zdraviu prospešných látok má samozrejme kapusta surová a kvasená (nakladaná). Najemno nakrájaná alebo nastrúhaná surová kapusta sa výborne hodí do všetkých druhov šalátov. Pre jej zjemnenie a zmäknutie môžeme použiť jednoduchý trik, surovú kapustu nakrájame, uložíme do uzatvárateľnej nádoby, pridáme niekoľko lyžíc olivového oleja, premiešame a nádobu uzatvoríme, uložíme do chladu a necháme dva dni odležať.

S ČÍM CHUTÍ NAJLEPŠIE

Troška fantázie môže dať aj obyčajnej kapuste skvelú príchuť. Klasická príprava dusenej kapusty sa snúbi s bobkovým listom a rascou. Ovocnú kapustu zaujímavo dopĺňajú čučoriedky, zabezpečujú ľahšiu stráviteľnosť, ďalej ananás, jablká, hrozno, sušené hrozienka, datle a figy. Smotanovú kapustu pripravíte s pridaním kyslej smotany alebo smotany na varenie, zjemnia chuť kapusty a zvýraznia chuť kapustnice či segedínskeho guláša.