Téma: Těhotná přítelkyně ochladla, ignoruje mě a radši se zavře do pokoje s dcerou

Ahojte.

Mam tehotnu priatelku, ktora je na konci 5 mesiaca. Problem je, od kedy otehotnela jej chovanie voci mne sa uplne zmenilo.

Takmer cely cas je ku mne absolutne chladna, nevrla a odmieta akekolvek dotyky (pusa, objatie, o sexe ani nevravim). Ona mne nevenuje ani jeden. Pocet dni za cele tehotenstvo, kedy bola ku mne aspon mila, by som mohol zratat na prstoch jednej ruky a a ja uz fakt neviem, kde robim chybu.

Pre upresnenie. Moja polovicka ma uz dcerku (5 rokov) z prveho manzelstva, pre mna je nase spolocne prve. Zo vsetkych sil sa snazim malej naplno venovat, ked ma o to zaujem, co je dost casto, ale aj dost tazke, kedze ona voci mne dokaze z uplne mileho dietata behom sekundy prepnut na totalne neprijemnu malu bestiu, kedy ma uraza, udiera stipe. Samozrejme za chrbtom jej maminky. Napriek tomu sa k nej snazim byt dobry najlepsie ako viem. Priemerne 2 dni v tyzdni ide k otcovi.

Cize vtedy by sme mohli travit cas len my dvaja s priatelkou, avsak, kedze ona pracuje aj na zivnost, tak vsetok ten cas travi pracou a mne nevenuje ani chvilu. Mozno je problem aj to, ze inac pracujeme v rovnakej firme, cize sa vidime cely den.

Este predtym ako otehotnela sme zacali riesit spolocne byvanie, ktore sme uspesne dotiahli do konca a teraz v januari sme sa prestahovali do noveho rodinnehjo domceka, ktory som financoval hlavne ja spolu so vsetkymi vybavovackami okolo toho, ktore som taktiez absolvoval hlavne ja. Do vtedy byvala u svojich rodicov v jednej izbe spolu s malou.

Za inych okolnosti by som sa tesil zo spolocneho byvania, ale pri takomto pristupe mojej drahej voci mne, mam skor pocit, ze byvam s niekym cudzim.

Niekolkokrat som sa snazil nacat rozhovor na tuto temu, ale odpovedou mi boli nervozne jednoslovne odpovede a nasledne ticha domacnost na niekolko dni. Dost mi vadi aj fakt, ze co sa tyka tehotenstva (ako sa vyvija babo, ako sa citi a pod.) mi nepovie sama od seba nic a ked chcem nieco vediet, tak stake sa musim len vypytovat. Tie caste otazky samozrejme vedu len k dalsej jej nervozite.

Napr. jeden vikend ked bola mala opat u otca a my sme mali "tichu domacnost" (od rana po mne len vrcala) pricom som netusil preco, som ju chcel potesit a navaril som obed. Jej reakcia bola taka ze na mna nahucala, ze preco som sa jej predtym neopytal a vobec sa toho jedla nedotkla.

Nechodievam do krcmy, snazim sa splnit jej kazde zelanie, nielen co sa domu tyka a napriek tomu ako odmenu dostavam akurat tak chlad a ignoraciu.

Najnovsie sa s dcerou zatvaraju vecer v izbe a ja mozem akurat tak sam cumiet na telku.

Pripadam si absolutne zbytocny a asi som jej dobry len na to, ze som jej zabezpecil byvanie a platim hypoteku.

Stale si tlacim do hlavy, ze za to mozu tehotenske hormony, ale cim dalej tym menej to psychicky zvladam a mam vazne obavy ze po porode sa to vobec nezmeni.
Viete mi prosim poradit, v com moze byt problem? Co mam robit, aby mi nahodou nerupli nervy a aby som nahodou raz nevhodne nevybuchol?

Vopred dakujem za vsetky odpovede